Ako začať s chovom kôz?

Najideálnejší je počet 12–13 jedincov. V takom stáde sú už zrovnané a stabilné hierarchické postavenia aj sociálne vzťahy, čo vedie k celkovej pohode u chovaných zvierat. Ich pud pre stádo je však viditeľný, aj keď si zadovážite iba jednu kozu. Tá sa potom zomkne s iným zvieraťom či osobou v jej okolí. Ak by k tomu nedošlo, u zvieraťa dochádza k psychickým problémom a tie sa ďalej odrážajú na jeho fyzickom zdraví. Môže prestať prijímať potravu, začne viac ležať a byť apatické. Ak bude tento stav dlhodobejší, je celkom možné, že dôjde až k úhynu zvieraťa.

V stáde je ideálne mať viac samíc a k nim jedného samca. Samica bude oplodnená samcom a nemusíme ani riešiť insemináciu. Kozel si v ruji sám nájde a pripustí samicu v správnu chvíľu. Kozliatka potom môžete predať alebo si samice nechať v chove. Pozor ale na príbuzenskú plemenitbu!

Ak nechceme, aby nám samec samice pripúšťal, tak ho môžeme vykastrovať. Obecne sa ale odporúča mať jedného samca v stáde, nakoľko vďaka nemu sú kozy pokojnejšie. Ak sa rozhodnete mať kozy len na výkrm a nechcete mať celý chov, ideálni pre Vás budú capi (vykastrované kozly). Tí majú lepšiu konverziu živín a vďaka tomu aj väčšie denné prírastky oproti kozlom.

Výber plemena závisí hlavne od účelu, za ktorým si zvieratá zadovážite. Kozy môžete chovať na mlieko, na mäso alebo iba ako domáceho maznáčika. Plemien je veľa a výber je čisto na Vás.  Väčšina plemien tohto zvieraťa je pokojných a nenáročných na chov.

Mäsové plemená sa využívajú predovšetkým na produkciu mäsa a patrí sem napríklad búrska koza, ktorá je typická svojím väčším telesným rámcom. Kozel môže dosahovať hmotnosť 80–100 kg a koza 60–75 kg. Ich denný prírastok je 180–250 g/deň. Ďalej do tejto kategórie spadá aj koza walliserská čiernokrká, ktorá je už kombinovaným plemenom a dosahuje tak menšiu hmotnosť. Okrem spomenutých druhov môžete na mäso chovať aj kozu červenú sokoto alebo kamerúnsku.

Ďalšou samostatnou kategóriou sú mliekové plemená. Ako názov napovedá, tieto kozy sú chované predovšetkým na produkciu mlieka. V tejto skupine nesmieme zabudnúť na kozu bielu krátkosrstú, ktorá môže byť s rohami aj bez nich. Samec tohto plemena dosahuje hmotnosť 70–90 kg a koza len o niečo menej - 55–70 kg. Čo sa týka dojivosti, je až 1000 kg na jedno laktačné obdobie a majú plodnosť 180–200 %. Ďalším pomerne známym zástupcom tejto kategórie je koza hnedá krátkosrstá. Tie sú o asi 10 kg ľahšie, ale zato o čosi plodnejšie. Nie tak rozšírenými ale stále známymi zástupcami sú tiež: sánska koza, toggenburská koza, anglonubijská koza alebo duryňská lesná koza.

Významnou skupinou sú aj kozy zakrslé. Tie sú prospešné pri spásaní záhradných plôch, ale chovajú sa aj ako spoločníci alebo iba ako hobby. Patrí sem napríklad holandská koza, ktorá je známa nielen pre svoju veľkost, ale aj pre jej pestré sfarbenie. Kozy tohto druhu sú veľmi malé a dosahujú len zhruba 15–23 kg. Kozel však môže vážiť aj 40 kg. Ako ďalšiu z tejto kategórie môžeme spomenúť kamerúnsku kozu zakrslú. Tá má hmotnosť u oboch pohlaví rovnakú, a to okolo 25 kg. Tento druh je známy svojím robustným telom a malými nožičkami.

Základom na chov je chlievik a vonkajší prístrešok, ktorý musí byť dostatočne veľký, aby sa do neho všetky kozy zmestili a mali dostatok priestoru. Tam sa potom pridáva podstielka pre ich pohodlie a dodržanie welfare. Vonkajší výbeh musí byť dobre zabezpečený, nie len aby sa zabránilo úniku zvierat, ale aj proti vniknutiu predátorov.

So zvieratami často potrebujeme aj manipulovať, napríklad pri kontrole zdravotného stavu, dojenia alebo strihaní paznechtov – na tento účel sa využívajú fixačné pomôcky. Ako posledné zo základnej výbavy môžeme spomenúť kŕmidlá alebo jasle na krmivo a napájačky na zabezpečenie stáleho prísunu vody.

Koza trávi 2/3 svojho času hľadaním a prežúvaním potravy.  Základ kŕmnej dávky tvoria objemné krmivá (seno, zelená pastva, siláže, senáže, slama). K nim sa potom pridáva jadro (mačkané zrno, ovos, jačmeň, pšenica či kukurica). Použiť však môžete aj už zostavené kŕmne zmesi.

Nesmieme zabúdať ani na minerály a vitamíny. Tie doplníte pomocou vitamínovo-minerálnych lizov. Imunitu pomôže podporiť vitamín C a chuť do jedla, zlepšenie trávenia či množstvo ďalšieho môžete napraviť napríklad pivovarskými kvasnicami alebo cesnakovým špeciálom.

Spotreba vody u laktujúcej plemenice môže dosahovať až 10 l/deň. Nezabudnite ju preto pravidelne dopĺňať a meniť, nakoľko kozy sú známe svojou háklivosťou na čistotu.

Tak ako koňom rastú kopytá, aj kozám rastú paznehty, a je preto potrebné sa o ne starať. Ideálna doba medzi jednotlivými korektúrami sú 3–4 mesiace. V prípade problémov (absces, lámavosť, krívanie, …) aj častejšie. Pred starostlivosťou sa odporúča najprv kúpeľ v dezinfekčnom prostriedku. Potom sa do toho môžete pustiť. O paznehty sa dá starať s rôznými nožnicami, kliešťami alebo nožmi. Pri viac intenzívnej starostlivosti možno použiť aj rôzné tinktúry, dechty, obväzy alebo pásky.