Slintačka a krívačka

V počiatočnej fáze ochorenia sa u nakazených zvierat objavuje apatia, horúčka, znížená produkcia mlieka a obmedzený príjem krmiva. Krátko nato sa začnú tvoriť pľuzgiere naplnené tekutinou – v ústnej dutine, na končatinách aj na mliečnej žľaze. Približne po jednom dni pľuzgiere praskajú a menia sa na otvorené lézie. Kvôli bolestivým pľuzgierom zvieratá krívajú, majú problémy s príjmom potravy a výrazne slintajú – odtiaľ pochádza aj názov ochorenia: slintačka a krívačka. U ošípaných sú typické pľuzgiere na nohách, zatiaľ čo u hovädzieho dobytka sú najvýraznejšie v ústnej dutine.

Slintačka a krívačka je vysoko nákazlivé ochorenie s vysokou chorobnosťou, no nízkou úmrtnosťou. Nákaza sa môže šíriť dvoma spôsobmi – buď priamym kontaktom medzi infikovanými zvieratami, alebo nepriamo, prostredníctvom dopravných prostriedkov, nástrojov, odevov či živočíšnych produktov. Najčastejšou cestou nákazy je vdýchnutie vzduchu obsahujúceho vírus. Vírus sa dokáže šíriť vzduchom až na desiatky kilometrov – najmä za priaznivých meteorologických podmienok. Najviac vírusových častíc vylučujú do vzduchu ošípané. Ochorenie nie je prenosné na ľudí.

Inkubačná doba, teda čas medzi nákazou a objavením prvých príznakov, sa pri tomto ochorení pohybuje v rozmedzí 1 až 14 dní, najčastejšie však medzi 2 až 6 dňami. Je však dôležité vedieť, že nakazené zviera začína vírus vylučovať už dva dni predtým, než sa prejavia akékoľvek klinické príznaky. V mlieku môže byť vírus prítomný dokonca až štyri dni pred vypuknutím príznakov. Z tohto dôvodu je pri podozrení na nákazu nevyhnutné okamžite zviera izolovať. Ak by nakazený jedinec zostal medzi ostatnými, mohla by sa nákaza rýchlo rozšíriť na celý chov.

Prevenciou je dôsledné dodržiavanie hygienických opatrení, najmä vyhýbanie sa kontaktu zvierat z rôznych chovov – podobne ako pri pandémii covidu u ľudí. Preventívne očkovanie proti slintačke a krívačke je však v rámci Európskej únie zakázané. Špecifická liečba tohto ochorenia neexistuje. Jediným účinným opatrením proti šíreniu je utratenie všetkých vnímavých zvierat v ohnisku nákazy a v ochrannom pásme okolo neho. (Ohnisko nákazy je miesto, kde bola infekcia preukázaná; ochranné pásmo zahŕňa oblasť v okruhu 3–10 km od tohto ohniska.)