Skryštalizoval vám med? Neznamená to, že je zlý

Med obsahuje predovšetkým prírodné cukry – najmä glukózu a fruktózu. Práve ich pomer rozhoduje o tom, ako rýchlo začne med kryštalizovať.

Med s vyšším obsahom glukózy zvyčajne tuhne rýchlejšie, zatiaľ čo med s väčším podielom fruktózy môže zostať tekutý podstatne dlhšie.

Rýchlosť kryštalizácie ovplyvňuje aj teplota skladovania, obsah vody alebo množstvo drobných častíc peľu, okolo ktorých sa môžu začať tvoriť kryštáliky.

Práve naopak. Kryštalizácia sama o sebe nie je známkou pokazeného alebo nekvalitného medu. Pri prírodnom mede je úplne bežná.

Niektoré druhy môžu začať kryštalizovať už po niekoľkých týždňoch, iné zostávajú tekuté aj niekoľko mesiacov.

Napríklad repkový med tuhne veľmi rýchlo, zatiaľ čo agátový med zvyčajne zostáva tekutý oveľa dlhšie.

Áno. Skryštalizovaný med je bežne použiteľný a jeho zmenená konzistencia neznamená, že by sa zhoršila jeho chuť alebo že by bol nebezpečný.

Mnohým ľuďom dokonca vyhovuje viac, pretože nesteká z lyžičky a dobre sa natiera na pečivo.

Ak chcete med opäť tekutý, môžete ho šetrne zohriať vo vodnom kúpeli. Pohár vložte do teplej vody a nechajte med postupne povoliť.

Vyhnite sa príliš vysokým teplotám a rýchlemu zohrievaniu. Dlhodobé alebo intenzívne prehrievanie môže negatívne ovplyvniť niektoré prirodzené vlastnosti medu.

Pastovaný med je med, pri ktorom je kryštalizácia riadená. Pravidelným miešaním pri správnej teplote vznikajú veľmi jemné kryštáliky, vďaka ktorým má med hladkú a krémovú konzistenciu.

Nejde teda o iný druh medu, ale o spôsob jeho spracovania.

Samotná kryštalizácia nie je problém. Pozornosť je však na mieste, ak med začne kvasiť, výrazne zapácha, pení alebo má nezvyčajne kyslastú chuť. To môže súvisieť napríklad s príliš vysokým obsahom vody alebo nevhodným skladovaním.

Skryštalizovaný med teda rozhodne nemusí skončiť v koši. Vo väčšine prípadov ide len o prirodzenú zmenu jeho konzistencie, ktorá ku kvalitnému medu jednoducho patrí.