Koniec klietkových chovov v EÚ? Európska komisia pripravuje zásadné zmeny

Medzi hlavné pripravované kroky patria:

• postupné ukončovanie klietkového chovu nosníc,
• obmedzenie systematického usmrcovania jednodňových kohútikov,
• nové pravidlá pre welfare ošípaných,
• väčšia podpora modernizácie chovov,
• dôraz na prevenciu nákaz a biologickú bezpečnosť,
• podpora automatizácie, senzorov a moderných technológií,
• prísnejšie požiadavky aj na dovážané produkty.

Dôležité však je, že zatiaľ nejde o platný celoeurópsky zákaz. Európska komisia ešte len pripravuje konkrétne legislatívne návrhy.

Európska komisia chce do konca roka 2026 predložiť návrh nových pravidiel pre nosnice a kurčatá chované na mäso.

Návrh sa má zamerať predovšetkým na:

• postupné rušenie klietkových systémov,
• lepšie podmienky priamo v chovoch,
• kontrolu welfare podľa praktických ukazovateľov,
• zodpovedajúce pravidlá pre dovoz z krajín mimo EÚ.

Presný dátum úplného ukončenia klietkových chovov zatiaľ nebol stanovený. Komisia počíta s tým, že chovatelia budú potrebovať dostatočne dlhé prechodné obdobie a finančnú podporu.

Veľkou zmenou má byť aj ukončenie systematického usmrcovania samčích kurčiat z línií určených na produkciu vajec.

Riešením môže byť technológia, ktorá dokáže určiť pohlavie kurčaťa ešte vo vajci. Vďaka tomu sa samčie mláďa vôbec nemusí vyliahnuť.

Tieto technológie už existujú, ale zatiaľ nie sú dostupné a cenovo prijateľné pre všetky liahne. 

Európska komisia preto chce podporiť:

• ich ďalší vývoj,
• zníženie obstarávacích nákladov,
• širšie zavádzanie do praxe,
• prípadné nové označovanie vajec.

Aj tento návrh má byť predstavený do konca roka 2026.

Ďalší návrh sa má týkať životných podmienok ošípaných.

Európska komisia ho chce predstaviť do druhého štvrťroka 2027, teda najneskôr do konca júna 2027.

Počíta sa napríklad s:

• postupným obmedzovaním klietkových a ďalších obmedzujúcich systémov,
• prechodom na voľnejšie spôsoby ustajnenia,
• väčším dôrazom na pohyb a prirodzené správanie,
• hodnotením welfare priamo na farmách.

Ani v tomto prípade však rok 2027 neznamená termín zákazu. Ide o dátum, do ktorého má Európska komisia predložiť návrh. Konkrétne pravidlá a prechodné lehoty sa budú ešte len prerokúvať.

Prechod na nové systémy môže byť pre farmy veľmi nákladný. Môže si vyžadovať nové haly, úpravu existujúcich priestorov, modernejšie napájanie, kŕmenie, vetranie alebo technológie na kontrolu prostredia.

Európska komisia preto pripúšťa, že náklady nemôžu znášať iba samotní poľnohospodári.

Zvažuje sa napríklad:

• investičná podpora z európskych a národných fondov,
• zvýhodnené úvery,
• osobitné finančné nástroje pre živočíšnu výrobu,
• lepšie ocenenie produktov pochádzajúcich z chovov s vyššou úrovňou welfare,
• podpora mladých a začínajúcich poľnohospodárov.

Cieľom je, aby vyššie požiadavky na životné podmienky zvierat neohrozili ekonomické fungovanie európskych fariem.

Budúcnosť chovu podľa Európskej komisie nespočíva iba v zákazoch. Dôležitú úlohu majú zohrávať aj technológie, ktoré uľahčia každodennú starostlivosť o zvieratá.

Podporované môžu byť napríklad:

• automatické kŕmidlá a napájačky,
• senzory teploty a vlhkosti,
• inteligentné vetranie,
• sledovanie zdravotného stavu zvierat,
• systémy včasného varovania,
• robotika a precízny chov,
• zariadenia na úsporu a opätovné využívanie vody.

Moderné vybavenie môže pomôcť rýchlejšie odhaliť zdravotný problém, znížiť straty a vytvoriť stabilnejšie podmienky v chove.

Vtáčia chrípka a ďalšie nákazy v posledných rokoch ukázali, ako rýchlo môžu zasiahnuť celé regióny.

Stratégia preto kladie veľký dôraz na biologickú bezpečnosť. V praxi môže ísť o podporu:

• dezinfekčných stanovíšť,
• karanténnych priestorov,
• zabezpečenia vstupu do chovov,
• hygienických pomôcok,
• preventívneho očkovania,
• rýchlejšieho informovania chovateľov.

Prevencia má byť jedným z hlavných spôsobov, ako zabrániť rozsiahlym stratám a nútenému usmrcovaniu zvierat.

Európski chovatelia dlhodobo upozorňujú, že prísnejšie pravidlá zvyšujú ich náklady. Zároveň však musia konkurovať lacnejším produktom z krajín, kde sú požiadavky na welfare výrazne nižšie.

Európska komisia preto chce presadzovať, aby sa vyššie štandardy vzťahovali aj na dovážané živočíšne produkty.

Európski poľnohospodári by tak nemali byť znevýhodnení iba preto, že dodržiavajú prísnejšie pravidlá.

Európske chovy pravdepodobne čakajú veľké zmeny. Neprídu však zo dňa na deň.

Najskôr musia vzniknúť konkrétne legislatívne návrhy. Potom bude nasledovať ich prerokovanie a stanovenie termínov, podmienok aj finančnej podpory.

Isté však je, že budúcnosť chovu sa bude čoraz viac spájať s:

• vyššou úrovňou welfare zvierat,
• moderným vybavením,
• lepšou hygienou,
• prevenciou nákaz,
• efektívnejším hospodárením,
• automatizáciou každodenných činností.

Cieľom plánovaných zmien by nemalo byť iba sprísňovanie pravidiel. Európska komisia chce vytvoriť systém, v ktorom budú mať zvieratá lepšie podmienky a zároveň bude mať budúcnosť aj samotný chovateľ.

Aký máte názor na pripravované zmeny? Pomôžu podľa vás európskym chovom, alebo budú najmä pre menšie farmy príliš náročné?