Je možné ovplyvniť znášku nosníc?

Noví chovatelia vždy očakávajú vajíčka. Pri kúpe je však dôležité myslieť aj na vek hydiny. Začiatok znášky totiž ovplyvňuje okrem iného aj genetické založenie sliepky, a teda pokiaľ si zaobstaráte kvočku (sliepku, ktorá ešte nie je dostatočne stará na znášku), budete si musieť na vajíčka počkať. V tomto období majú veľký vplyv aj podmienky chovu a výživa. Rozhodne však nie je dobré túto fázu uponáhľať. Pokiaľ začnú sliepočky znášať veľmi skoro, vajcia budú malé a ich organizmus sa rýchlo vyčerpá.

Začiatok znášky sa líši hlavne od plemena. Ľahšie plemená a tie zakrpatené Vás napríklad obdarujú vajíčkami už po 5 mesiacoch. Patrí sem česká kropenatá sliepka, leghornky, serema, fúzač alebo ohiki. Ďalšou skupinou sú stredne ťažké plemená ako hempšírka, plymutka, rodajlenka alebo sasexka, tie začínajú znášať vo veku zhruba 6 mesiacov. Nasledujú ťažké plemená, medzi ktoré patrí kočinka a brahmánka, u ktorých sa vajíčok dočkáte až v 9. mesiaci. Ako posledný, a teda najdlhšie dospievajúci môžeme spomenúť bojové plemená ako asilka alebo malajka, ktorým dospievanie trvá až 9 mesiacov. 

Teplota má veľmi významný vplyv na produkciu vajec. Nosnice, alebo všeobecne sliepky, sú veľmi citlivé na extrémne teploty. Veľké letné horúčavy môžu spôsobovať stres a nepohodlie, čo vedie k zníženiu znášky. Je dôležité im zaistiť dostatok tieňa a vetrať kurník, aby sa v ňom necítili ako v skleníku. Tiež musí mať neustály prístup k čerstvej a chladnej vode.  

Okrem horúčavy sliepkam nesvedčí ani zima. V tomto období majú nosnice tiež problém so znáškou a je teda značne obmedzená, pretože musia vydať viac energie, aby sa zahriali. V túto mrazivú dobu Vaše sliepočky určite ocenia prístup k teplej vode a ešte viac Vás budú milovať, ak im v kurníku zakúrite.  

Aká teplota je teda ideálna? Nosnice si najlepšie vedú pri 13-24 ° C, kedy im nie je ani horúco ani zima a môžu sa sústrediť na produkciu vajíčok. 

Pokiaľ Vaša sliepočka neznáša žiadne vajcia alebo len minimálne, je vysoká pravdepodobnosť, že máte v kurníku nejakú chorobu. Jednou z najčastejších chorôb je napríklad kokcidióza. Toto parazitné ochorenie spôsobuje hnačky a dehydratáciu. Podobne sa prejavuje aj bakteriálna infekcia salmonelóza. Medzi najznámejšie respiračné choroby sa radí infekčná bronchitída a znášku môžu ovplyvňovať aj parazity ako čmelík. 

Ak máte podozrenie, že s Vašou hydinou nie je niečo v poriadku alebo sa len chcete pripraviť na všetko, môžete si viac prečítať v článku „Ako spoznať, že je sliepka chorá?“. Predísť chorobám sa dá aj pravidelnou kontrolou, upratovaním a dezinfekciou kurníka, čo zabráni šíreniu chorôb alebo aj výskytu čmelíka. 

Pokiaľ budeme nosniciam dávať nekvalitnú a nevyváženú stravu, nebudú nám prospievať a ani produkovať vajcia. Sliepkam je nutné zaistiť dostatočný prísun bielkovín, vápnika a ďalších živín. V zime im prospeje vysoko energetické krmivo, ktoré im doplnia sily a energiu využitú na zahriatie. 

Základom jedálnička hydiny je kŕmna zmes alebo šrot (zmes drvených obilnín, strukovín, zrnín a ďalších prísad v správnom pomere). Ten si možno doma urobiť svojpomocne, avšak je dôležité si vopred naštudovať, aké množstvo čoho do neho patrí. Nesmieme tiež zabúdať na bielkovinovú zložku a vápnik, ktoré sa dajú podávať aj prostredníctvom doplnkov stravy. Avšak všetkého veľa škodí, preto to ani vitamíny nepreháňajte. Ako a kedy ich správne podávať sa dočítate v našom článku „Vitamíny pre hydinu“.