Inteligencia hospodárskych zvierat

Ošípané sú veľmi hravé a zároveň prefíkané – za maškrtu zvládnu splniť jednoduchú úlohu. Dokážu reagovať na svoje meno. Vedci na nich vykonali tzv. zrkadlový test, pri ktorom sa skúma schopnosť sebauvedomenia. Najprv sa prasa nechá sledovať svoj odraz v zrkadle. Potom mu vedci nakreslia bodku na čelo. Ak sa ju pokúsi odstrániť, naznačuje to, že chápe, že sa pozerá samo na seba. Týmto testom u ľudí prejdú až deti okolo dvoch rokov. Psy ani mačky ho zatiaľ nezvládli.

Kravy majú prepracovanú sociálnu hierarchiu. V stáde existuje „vodca“, ktorý určuje správanie ostatných. Kravy sú zvedavé – ak sa objaví niečo nové, idú to ako prvé preskúmať práve vodcovské jedince. Nová krava si musí vybudovať vzťahy, aby ju stádo prijalo. Kravy majú tiež výbornú pamäť – spoznajú známe tváre, pamätajú si najlepšie pastviny aj cestu k napájačke. Vytvárajú si silné priateľstvá a držia sa svojich obľúbených „parťákov“.

Sliepky si poradia s hádankami a jednoduchými hrami. Komunikujú so svojimi ešte nenarodenými kuriatkami už počas sedenia na vajciach a mláďatá si dokonca pamätajú hlas svojej matky. Po vyliahnutí ich sliepka chráni pred predátormi a učí ich rozoznávať potravu, nepriateľov aj sociálne pravidlá kŕdľa. Už dvojdňové kuriatka chápu, že vec existuje, aj keď ju nevidia – tzv. stálosť objektu. U ľudí sa tento poznatok objavuje až okolo šiesteho mesiaca veku.

Ovce sú často považované za najhlúpejšie hospodárske zvieratá, no nie je to pravda. Dokážu rozoznávať tváre, vnímajú emócie (napríklad spoznajú úsmev ako znak radosti). Ak im niektorá ovca v stáde chýba, vedia, ktorá to je. Zmeny vzhľadu človeka – napríklad nový účes alebo mejkap – ich nijako nemýlia, spoznajú ťa aj tak. Dokážu rozpoznať svojho ovčiarskeho psa a pamätajú si až 50 ovčích tvárí. A ak ovcu zraníš, dokáže si to pamätať aj viac než dva roky!

Kozy sú nielen roztomilé, ale aj veľmi inteligentné. Vedci ich nechali riešiť hádanku pôvodne určenú pre primáty – museli potiahnuť za povraz, čím sa aktivovala páka, ktorú následne pomocou papule nadvihli. Po desiatich mesiacoch im zadali tú istú úlohu znova – a zvládli ju ešte rýchlejšie. Vďaka svojej zvedavosti sa často dostanú k najchutnejšej potrave – napríklad marocké kozy sa dokázali naučiť liezť po stromoch, aby sa dostali k šťavnatým konárom.