

Autor: Pavel Frček
31.03.2025
Druhy vajec
Keď sa povie „vajce“, väčšine z nás sa automaticky vybaví slepačie. Len málokto si ako prvé predstaví iný druh. Pritom dobre vieme, že vajcia znášajú aj iné vtáky – a niektoré z nich sú dokonca bežne dostupné. V obchodoch najčastejšie narazíme na slepačie vajcia, občas aj na prepeličie. Ostatné druhy sú skôr vzácnosťou. Poďme sa teda pozrieť na to, aké vajcia sa dajú konzumovať a čím sa medzi sebou líšia.
Prepeličie vajcia
Z netradičných druhov vajec sú prepeličie najdostupnejšie. Tieto drobné, škvrnité vajíčka vážia približne 11 gramov a merajú okolo 3–5 cm. Hoci sú malé, prekvapia veľkým žĺtkom a vysokým obsahom živín aj antioxidantov. Obsahujú množstvo vitamínu B, selénu, riboflavínu, cholínu a menšie množstvo železa.
Varia sa krátko – približne 3 až 4 minúty. Kvôli tenkej škrupine sa však horšie lúpu. Odporúčame ich po uvarení jemne povaľkať po rovnej ploche a až potom opatrne ošúpať. Zaujíma vás, koľko prepeličích vajec zodpovedá jednému slepačiemu? Zvyčajne 4 až 5, podľa veľkosti. Vďaka svojim rozmerom sú skvelé ako ozdoba, na jednohubky alebo na mini volské oká – vyzerajú efektne a originálne. Chuťovo sú veľmi podobné slepačím vajciam.
Vajcia perličiek
Vajcia perličiek sú pomerne vzácne a v bežných obchodoch na ne narazíme len výnimočne. Vynikajú mimoriadne tvrdou škrupinou, vďaka ktorej sa dajú skladovať výrazne dlhšie ako slepačie – vydržia až 11 mesiacov, zatiaľ čo slepačie vajcia len 28 dní.
Veľkosťou sú medzi prepeličími a slepačími – vážia približne 20 až 45 gramov a merajú 5 až 7 cm. Dve perličie vajcia zodpovedajú zhruba jednému slepačiemu. Varia sa priemerne 4 minúty. Majú krémovo zafarbenú škrupinu s jemnými svetlohnedými škvrnami a ich užší koniec je znateľne špicatý. Pomerné zastúpenie žĺtka a bielka je podobné ako u slepačích vajec, no žĺtok mierne prevažuje. Chuť je výraznejšia a pripomína mäso samotných perličiek – aromatická, ale jemná. Po uvarení sú tieto vajcia krémové a doslova sa rozplývajú na jazyku.
Slepačie vajcia
Slepačie vajcia sú v kuchyni absolútnou klasikou – používame ich na desiatky spôsobov, od jednoduchých vajec namäkko až po sofistikované stratené vajcia. Dlho boli terčom obáv kvôli obsahu cholesterolu, no dnes už vieme, že 1–2 vajcia denne sú pre väčšinu ľudí úplne v poriadku.
Jedno vajce váži približne 50–70 gramov a meria okolo 5–7 cm. Najčastejšie sa stretávame s bielou a hnedou škrupinou. A prečo majú niektoré vajcia inú farbu? Nie je to podľa farby peria, ako si mnohí myslia, ale podľa farby ušníc – lalôčikov pod ušami sliepok. Tie s bielymi ušnicami znášajú biele vajcia, zatiaľ čo sliepky s červenými alebo tmavými ušnicami znášajú hnedé vajcia.
Výnimočne sa môžeme stretnúť aj s nazelenalými alebo namodralými vajcami. Toto zafarbenie spôsobujú pigmenty, ktoré sa uvoľňujú ku koncu tvorby škrupiny. Červené pigmenty pochádzajú z krvi, žlté zo žlče a zelenkastý odtieň spôsobuje biliverdín – zelené farbivo obsiahnuté v žlči.
Kačacie vajcia
Kačacie vajcia dlho sprevádzala povesť, že sú častým nositeľom salmonely. Riziko však možno ľahko eliminovať správnym skladovaním a dostatočnou tepelnou úpravou. Ideálne je uchovávať ich pri teplote okolo 20 °C.
Sú väčšie než slepačie – vážia približne 90 gramov a merajú 7 až 9 cm. Kvôli svojej veľkosti potrebujú dlhší čas varenia, zvyčajne okolo 15 minút. Neodporúča sa ich príprava „namäkko“ ani ako miešané vajíčka. Po uvarení má žĺtok často mierne načervenalý odtieň a bielok môže pôsobiť namodralo. Škrupina môže byť čisto biela, nazelenalá alebo krémová – jej farba závisí od plemena kačice. Chuťovo sa podobajú slepačím vajciam, no sú o niečo výraznejšie a mastnejšie. Obľúbené sú najmä v ázijskej kuchyni, kde sa z nich pripravuje aj známa špecialita balut – vajce so zárodkom.
Husacie vajcia
Husacie vajcia majú podobné vlastnosti ako kačacie – je nutné ich správne skladovať a vždy dôkladne tepelne upraviť. Na rozdiel od kačacích nie sú také mastné, no ich chuť je výrazne olejnatá.
Skvele sa hodia do múčnikov, ktorým dodajú jemnosť a vláčnosť. Môžu vážiť až 200 gramov a dosahujú dĺžku 9 až 11 cm. Kvôli svojej veľkosti je potrebné ich variť naozaj dlho – obvykle viac než 15 minút. Treba však mať na pamäti, že u husacích vajec je riziko nákazy salmonelou ešte vyššie než u kačacích, a preto je potrebné dbať na dôkladnú hygienu a správnu prípravu.
Pštrosie vajcia
Pštrosie vajcia patria medzi skutočných obrov – vážia od 600 do 1500 gramov a dosahujú dĺžku 18 až 22 cm. Majú mimoriadne tvrdú škrupinu, ktorú nie je ľahké rozbiť. Vyžaduje to určitú zručnosť alebo pomoc náradia, napríklad vŕtačky.
Jedno pštrosie vajce zodpovedá približne dvadsiatim slepačím. Čo sa týka nutričných hodnôt, blížia sa skôr prepeličím vajciam – majú veľký žĺtok a jemnú, príjemnú chuť. Varia sa dlhšie, obvykle minimálne hodinu. Najčastejšie sa pečú, alebo sa ich obsah vyfúkne a pripraví sa z nich omeleta či praženica.
Ďalšie články

31.03.2025
Druhy vajec
Keď sa povie „vajce“, väčšine z nás sa automaticky vybaví slepačie. Len málokto si ako prvé predstaví iný druh. Pritom dobre vieme, že vajcia znášajú aj iné vtáky – a niektoré z nich sú dokonca bežne dostupné. V obchodoch najčastejšie narazíme na slepačie vajcia, občas aj na prepeličie. Ostatné druhy sú skôr vzácnosťou. Poďme sa teda pozrieť na to, aké vajcia sa dajú konzumovať a čím sa medzi sebou líšia.
Prečítať článok
30.03.2025
Chov alpak a lám
Chov lám a alpak získava na Slovensku čoraz väčšiu obľubu. Chovatelia oceňujú ich pokojnú a priateľskú povahu, nenáročnosť, všestranné využitie a exotický vzhľad. Tieto zvieratá možno úspešne chovať aj na spoločných pastvinách s inými druhmi. Lamy sú navyše prirodzene dominantné a teritoriálne, vďaka čomu dokážu účinne chrániť stádo pred predátormi. Chcete vedieť, ako sa o tieto impozantné zvieratá správne starať? Pripravili sme pre vás užitočné informácie a praktické tipy, ktoré vám pomôžu porozumieť ich správaniu a zabezpečiť im ten najlepší možný domov.
Prečítať článok
24.03.2025
Ako psovi ostrihať pazúriky?
Rovnako ako nám rastú nechty, aj našim psíkom dorastajú pazúriky. Preto je dôležité ich pravidelne skracovať a udržiavať. Kedysi sa starostlivosť o pazúriky až tak neriešila, pretože psy trávili viac času vonku – behali po záhrade, asfalte alebo iných tvrdých povrchoch, ktoré im pazúriky prirodzene obrusovali.
Prečítať článok