Ako vyzerá včelársky rok?
Pavel Frček

Autor: Pavel Frček

29.04.2025

Ako vyzerá včelársky rok?

Práca včelára sa odvíja od prírody – od počasia, teplôt a predovšetkým od dostupnosti prirodzených zdrojov včelej potravy. Preto je zásadné sledovať ročný cyklus, ktorý zahŕňa kvitnutie tzv. vodiacich rastlín. Každé obdobie má svoje špecifické požiadavky na starostlivosť o včelstvo. Včelársky rok možno rozdeliť do siedmich základných období, pričom každé z nich vyžaduje konkrétne postupy a opatrenia. Poďme sa na ne spoločne pozrieť.

1. Pozdné leto

Pozdné leto predstavuje začiatok včelárskeho roka, keď kvitnú napríklad slnečnice či ďatelina. Pastvy však postupne ubúda a včely sa pripravujú na zimu. To sa prejavuje znížením plodovania, vyháňaním trúdcov, sliedením a lúpežením. Včelár v tomto čase kontroluje stav včelstiev, spája slabšie včelstvá a v prípade nedostatku prirodzenej potravy včely prikrmuje.


2. Jeseň

Jeseň trvá približne od septembra do novembra a začína kvitnutím jesienok obyčajných. Včely sa postupne sťahujú do zimného chumáča. Včelár vykonáva kontrolnú prehliadku, vytriedi nevhodné plásty (súše) a vykonáva opatrenia proti varroáze.


3. Zima

Zima predstavuje obdobie vegetačného pokoja (november – marec), keď včely zotrvávajú v zimnom chumáči, udržiavajú teplotu a spotrebúvajú zásoby. Včelár dbá predovšetkým na pokoj včelstva a jeho ochranu. Ak včelstvu hrozí hladovanie, musí mu doplniť zásoby. V tomto období sa tiež odoberajú vzorky na vyšetrenie nozematózy a vykonáva sa údržba včelárskeho zariadenia – napríklad príprava rámikov, drôtikovanie a dezinfekcia úľov.


4. Predjarie

Predjarie trvá od marca do apríla a jeho začiatok signalizuje kvitnutie jelše lepkavej. V tomto období kvitnú aj liesky, vŕby, bledule, snežienky a veternice. Včelstvá rýchlo zvyšujú plodovanie a ich rozvoj si vyžaduje zvýšenú pozornosť, aby nedošlo k hladovaniu. Včelár rozširuje letáče, vykonáva jarné prehliadky (kontrola sily včelstva a prítomnosti matky), spája slabé včelstvá a podľa potreby dopĺňa zásoby alebo včely podnecuje.


5. Jar

Jar (apríl – máj) začína kvitnutím čerešne vtáčej a ríbezlí. V tomto období je hlavnou znáškou nektár z ovocných stromov a následne repky ozimnej. Včelstvá intenzívne rozvíjajú svoj rozmnožovací a stavebný pud. Včelár preto rozširuje plodisko a nasadzuje medníky.


6. Skoré leto

Skoré leto prichádza s kvitnutím agátu bieleho a predstavuje druhú hlavnú znášku. Včelstvá dosahujú vrchol plodovania a zároveň vrcholí obdobie rojenia. Včelár sa preto snaží rojeniu predchádzať, prípadne zbiera vyrojené včelstvá a vykonáva medobranie. Vždy však dbá na to, aby včelám ponechal dostatočné množstvo zásob.


7. Plné leto

Plné leto začína kvitnutím lipy malolistej. Včelstvá sú v tomto období na vrchole sily a počas krátkeho času zhromaždia veľké množstvo zásob. Včelárova práca vrcholí záverečným odberom medu.


Rada na záver

Med skladujte najlepšie v sklenených nádobách, ktoré musia byť čisté, dokonale uzatvárateľné a umiestnené na chladnom, suchom a tmavom mieste. Správne skladovanie zaistí zachovanie kvality a liečivých vlastností medu na dlhý čas.

Ďalšie články

Prečo vtáky nekŕmiť pečivom?

15.09.2025

Prečo vtáky nekŕmiť pečivom?

Blíži sa chladné obdobie a s ním aj ľudská túžba pomáhať a prilepšovať zvieratkám. Jednou z najčastejších chýb, ktorých sa ľudia dopúšťajú pri prikrmovaní, je kŕmenie vtákov pečivom. Aj keď im pečivo podávate s tým najlepším úmyslom, spôsobí im viac škody než úžitku. Prečo je to tak?

Prečítať článok
Ako kŕmiť kozy?

12.09.2025

Ako kŕmiť kozy?

Chov kôz v domácich podmienkach je stále obľúbenejší. Či už ide o mlieko, mäso alebo len radosť zo zvierat, základom úspechu je správna výživa. Kozy sú citlivé, ale vďačné zvieratá – ak im zabezpečíte kvalitné krmivo, čistú vodu a vhodné podmienky, odmenia sa vám vitalitou aj produkciou. Ako na to?

Prečítať článok
Majú zvieratá emócie?

27.08.2025

Majú zvieratá emócie?

To, že zvieratá dokážu cítiť a prejavovať náklonnosť nielen medzi sebou, ale aj voči nám, už dnes nikoho neprekvapuje. Po dlhé stáročia však prevládal názor, že zvieratá sú len „stroje“, ktoré reagujú iba na podnety a necítia žiadne vnútorné prežitky. Až v posledných desaťročiach, s rozvojom neurovied, etológie a moderných behaviorálnych štúdií, sa ukázalo, že aj zvieratá majú svoj emočný svet – a ten je často veľmi podobný tomu nášmu.

Prečítať článok