7 tipov na jarnú údržbu pasienkov

Jarná tráva je síce lákavo svieža, ale aj krehká a porast je často ešte podmočený. Ak sa do pasienka pustia zvieratá príliš skoro, môžu svojimi kopytami alebo paznechtami poškodiť drn, čo výrazne znižuje schopnosť porastu regenerovať. Zvláštnu pozornosť venujeme letným pasienkom – zvieratá na ne vypúšťame až vtedy, keď porast dosiahne aspoň 10 cm a pôda je dostatočne suchá a pevná.

Predtým, než zvieratá vyženieme von, dôkladne prehliadneme ohrady. Zameriame sa predovšetkým na vodiče elektrických ohradníkov – pásky a drôty môžu byť poškodené mrazom, vetrom alebo zverou. Skontrolujeme aj stabilitu stĺpikov a stav dosiek. Čo je poškodené, opravíme. Pri tejto príležitosti sa pozrieme, či sa na pasienku nenachádzajú neželané predmety alebo odpad.

Skorá jar je ideálny čas na aplikáciu hnojiva. Najlepšie je najprv odobrať vzorku pôdy a zistiť jej pH a nutričné hodnoty – vďaka tomu môžeme hnojiť cielene a efektívne. Hnojenie „naslepo“ často prináša slabšie výsledky. Vápnenie alebo aplikácia hnojiva na mieru zvyšuje výnos, zlepšuje kvalitu krmiva a zvyšuje odolnosť celého pasienka.

Niektoré pasienky môžu byť po predchádzajúcej sezóne oslabené, čo sa prejaví na kvalite aj množstve krmiva. Ak je to potrebné, pristúpime na jar k dosievu vhodnou pastevnou zmesou. Ideálny čas je skorá jar, keď je ešte dostatok vlahy a nové osivo má šancu dobre zakoreniť.

Pred vypustením zvierat je dôležité prejsť pasienok a uistiť sa, že sa tam nevyskytujú jedovaté rastliny. V slovenskej krajine sa môžeme stretnúť napríklad s pryskyricníkom, lastovičníkom, prímětníkom, trnkou a ďalšími. Zvláštnu pozornosť venujeme aj stromom – nebezpečné sú napríklad tis červený, tuje, borievka, agát, javor alebo kôstkoviny. Pasienok by mal chovateľ kontrolovať pravidelne počas celého roka.

Jarná paša je bohatá na fruktány – jednoduché cukry, ktoré môžu narušiť rovnováhu črevnej mikroflóry. Pri náhlej zmene krmiva hrozí napríklad u koní schvátenie kopýt (laminitída), u prežúvavcov potom úhyn mikroorganizmov v predžalúdkoch. Prechod zo suchého zimného krmiva na čerstvú zelenú stravu musí byť pozvoľný. Ideálne trvá prechod 2–3 týždne, počas ktorých si organizmus na nový režim zvykne.

V posledných rokoch sú letá čoraz suchšie, čo je pre pasienky veľká záťaž. Zavlažovanie je síce možné, ale náročné a často neuskutočniteľné. Oveľa efektívnejšie je rozdeliť pasienok na menšie sekcie. Rotáciou pastvy umožníme jednotlivým častiam regeneráciu, čím zvýšime ako výnos, tak kvalitu krmiva.